Čoho sa vlastne bojíme, o čo máme strach?
Každý sa ničoho bojí. Ľudia sa boja, že ochorejú a zomrú, nebudú mať peniaze, stratia milovaného človeka, prídu o prácu, nebudú mať z čoho a za čo žiť.
Kde sú príčiny strachu?
Máme strach zo straty niečoho, niekoho. Sami sme stratení v samých sebe, a tak sa hľadáme, opierame o ľudí, zvieratá a veci mimo seba. Lipneme na nich ako na istotách. Obávame sa ich straty, aby sme nestratili seba úplne.
Aké úrovne má strach?
Strach má rôznu intenzitu, podľa nej sa potom rozlišuje, či ide o úzkosť, nepokoj, nervozitu, obavy, zdesenie, podozrievavosť, žiarlivosť, pochybnosti, nedôveru, fóbie, paniku. To všetko sú prejavy strachu, Nie vždy si človek uvedomuje, že keď vysloví slová ,,mám obavu”, prejavuje tým svoj strach.
Čo skutočne k spokojnému životu potrebujeme?
Keď človek stratí to, na čom lipol, čoho sa zubami-nechtami držal, o čom bol presvedčený, že bez toho žiť nemôže, sám život mu ukáže, ž to bolo bludné presvedčenie. Takto človek mení svoj hodnotový rámec, rozpoznáva, čo sú skutočné hodnoty a čo ilúzia hodnôt. Ak máme strach, veľmi pravdepodobne lipneme na nepravých, falošných hodnotách, ktoré sa učíme prehodnocovať. Ak je strach jednou z hlavných emócií Vášho podvedomého programu správania, udržiava Vás v neustálom napätí. Život sa stáva peklom. Nepretržité vnútorné napätie vedie k žalúdočným vredom, vysokému traku, vypadávaniu vlasov a k množstvu iných symptómov, predovšetkým však k oslabovaniu imunitného systému. Strach ľudí zabíja. Veľa ľudí v skutočnosti zomiera na strach. Strach je nástroj, ktorým pripravia sami seba o život.
Je strach naším spojencom alebo nepriateľom?
Strach nás učí, čo v živote nerobíme správne. Čo robiť nemáme. Nenaučí nás to hlavné, čo robiť máme. V pozitívnom zmysle plní strach obrannú funkciu, chráni pred hroziacim nebezpečenstvom. Prehnaný a nedôvodný strach však človeka nechráni, ale vedie k tomu, že prestáva dôverovať ľuďom, svetu a životu vôbec. Uzatvára sa do seba, izoluje sa vo svojom vlastnom svete. Strach udržiava človeka v neustálom napätí a bráni mu konať. Tým si človek priťahuje práve to, čoho sa bojí. Zníži svoju vibráciu, potom na základe zákona rezonancie nízke priťahuje nízke. A tak strach z ochorenia priťahuje chorobu, strach z osamelosti vedie k osamelosti. Strach zo straty spôsobí, že naozaj človek príde o to, o čo sa najviac bojí.
Nedostatok dôvery, sebadôvery vedie k rastu strachu v nás.
Hlavnou príčinou strachu je neprítomnosť dôvery – či už v seba, v iných alebo celý svet. Takýto človek neustále očakáva niečo zlé a nedôveruje inteligencii života, ktorého je súčasťou. Pod vplyvom strachu, obáv človek nekoná slobodne, efektívne, kalkuluje, stráca priveľa energie.
Nič stratiť nemôžeme, lebo nič nevlastníme!
Položte si otázku: Čo sa bojím stratiť? Hneď ako to zistíte, zmeňte svoj postoj. Uvedomte si, že na tomto svete nám nič nepatrí a že v všetko sa neustále mení. Teda nič z tohto sveta by samo osebe nemalo byť cieľom a zmyslom života, ale prostriedkom, ako život žiť.
Mantrou k nadobudnutiu sebadôvery je veta:
Som dokonalou súčasťou Vesmíru, som v dokonalom bezpečí, dôverujem svojej vnútornej sile.
Kto našiel odpoveď na základnú existenciálnu otázku Kto som?, nebojí sa viac smrti a nemá viac strach, ak je naplnený láskou.
Zdroj: časopis VITALITA
