Vyber si toho, ktorého duša jasne volá tvojou, ktorý ťa vidí,
ktorý je dosť statočný na to, aby sa bál

Príjmi jeho ruku a veď ho jemne za krvou svojho srdca,
kde môže ucítiť tvoje teplo a spočinúť
a nechať svoju ťažobu zhorieť v tvojich ohňoch

Pozri sa mu do očí, nahliadni hlboko dovnútra a uvidíš,
čo spiace, bdelé, ostýchavé či čakajúce sa tam ukrýva

Pozri mu do očí a uvidíš v nich jeho otca, dedov a všetky tie vojny a
šialenstvá, ktoré viedli ich duše vo vzdialenej zemi, vzdialenom čase
Pozri, bez súdenia, na ich bolesti, utrpenie, muky a vinu
A nechaj to všetko odísť

Vcíť sa do bremien jeho predkov
A vedz, že on v tebe hľadá bezpečné útočište
Nechaj ho roztopiť sa vo svojom neochvejnom pohľade
A vedz, že ty nemusíš zrkadliť ten hnev
Pretože máš lono, sladkú hlbokú bránu, ktorá omýva a hojí staré rany

Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Seď pred ním v plnom majestáte svojho ženstva, v dychu svojej zraniteľnosti
V hravosti svojej detskej nevinnosti, v hĺbke svojej smrti
Kvitnúce pozvanie, jemne ustupujúce a dovoľujúce jeho sile muža
Aby predstúpila vpred a vykročila smerom k tebe…
a spoločne s tebou, ticho vedúc, plávala v lone Zeme
A ak cúvne… a on cúvne… utečie do svojej jaskyne…
Zhromaždi okolo seba svoje babičky… obklop sa do ich múdrosťou
Počúvaj ich jemný šepot, ktorý ukľudní vystrašené dievčenské srdce
A počúvni ich, aby si sa stíšila… a trpezlivo čakala na jeho návrat
Seď a spievaj pri jeho dverách pieseň rozpamätávania sa, že zase znova smie byť pokojný
Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Nesnaž sa z neho vylúdiť malého chlapca
Pomocou lží, klamstiev a podvodu
Len aby si ho vlákala… do siete deštrukcie
Kde vládne chaos a nenávisť
Horšie než akákoľvek vojna, ktorú viedli jeho bratia
To nie je ženské, to je pomsta
Je to jed prekrútených línii
Jed zneužívaný po celé veky, znásilňovanie nášho sveta
A to žene nedáva silu, znižuje ju, keď mu odoberie mužstvo
A zabíja nás to všetkých
A nech už ho jeho matka držala, alebo to nedokázala
Teraz mu ukáž pravú matku
Drž ho, veď ho vo svojej ušľachtilej spanilosti a svojej hĺbke
Tlejúcej v jadre Zeme
Netrestaj ho za jeho zranenia, o ktorých sa domnievaš,
že nenapĺňajú tvoje potreby alebo kritéria
Plač pre neho sladké rieky
Krvácaj to všetko späť domov

Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Miluj ho natoľko, aby mohol byť nahý a voľný
Miluj ho natoľko, aby tvoje telo a tvoju dušu otvoril cyklu zrodenia a smrti
A ďakuj mu za príležitosť
Keď spolu tancujete divokým vetrom a tichými lesmi
Maj odvahu byť krehká a nechať ho piť z jemných okvetných lístkov svojej bytosti
Daj mu pocítiť, že ťa môže držať, zastávať sa ťa a chrániť ťa
Klesni mu do náruče a dôveruj, že ťa chytí
Ak keď ťa predtým tisíckrát pustil
Nauč ho ako sa odovzdať tým, že sa odovzdáš sama
S splyň so sladkou prázdnotou srdca tohto sveta
Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Povzbudzuj ho, nasýť ho, dávaj mu povolenie, počúvaj ho, drž ho, lieč ho
A na oplátku budeš sýta, podporovaná a ochraňovaná
Silnými pažami, jasnými myšlienkami a zaostrenými šípmi
Lebo keď ho necháš, môže byť všetkým, o čom snívaš

Ak chceš milovať muža, miluj seba samu, miluj svojho otca
Miluj svojho brata, svojho syna, svojho bývalého priateľa,
od prvého chlapca, ktorého si pobozkala
Až po toho posledného, ktorého si oplakala
Ďakuj mu za dary, dar všetkého, čo sa ti až po toto stretnutie podarilo rozpliesť
Dar muža, ktorý stojí pred tebou teraz
A nájdi v ňom zárodok všetkého, čo je nové a žiariace
Semienko, ktorému môžete dávať vlahu
A nechať tak spolu vyrásť nový svet

Zdroj: http://atlantskaskola.cz