Naše telo o nás povie všetko

Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo Vás napríklad práve pichá v boku? alebo máte stále boľavé ramená? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo Vaše bedrá nie sú tým čo bývali a možno Vás čaká nepríjemná operácia? Poďme sa na to pozrieť spolu v tomto článku.

V modernej dobe väčšina z nás prechádza na zdravú stravu a snaží sa žiť zdravší a aktívnejší život. To je úplne skvelé a takmer dokonalé. Samozrejme stále je to takmer. Pokiaľ budeme napríklad dieselovému motoru dávať kvalitné palivo a mazanie a pritom ho budeme stresovať nesprávnym druhom jazdy v studenom stave, výsledok bude pravdepodobne, možno o chvíľu neskôr, rovnaký. Začínam mať teraz trochu pocit, že "pracujem" v automobilovom priemysle, ale to nevadí. Snažím sa trochu ilustrovať danú situáciu. Pokým teda dodržujeme zdravý životný štýl, vyvíjame aktivitu, je to super. Samozrejme, v našom živote sa, či už chceme alebo nechceme, dejú určité veci. Zažívame udalosti všedných dní, prežívame radosti, lásky, trápenia, bolesti, traumy a kto vie čo všetko. To je vec, ktorú nezmeníme, pokiaľ chceme zo života niečo mať. Lenže je tu istý problém s tými negatívnymi vecami. Väčšina z nás je totiž naučená, že nad vecami dosť premýšľajú. Väčšinou najviac nepremýšľame nad tými dobrými, ale skôr nad tými horšími.

Nejakým spôsobom o veciach premýšľame na základe toho, čo sme sa naučili, aké myšlienkové pochody a presvedčenia o udalostiach sme si vytvorili. To ako my o veciach premýšľame ovplyvňuje aj to, ako ich potom vnímame. Akonáhle však o veciach nepremýšľame úplne dobre, naše vnímanie vecí pre nás a tiež pre naše telo nebude dobré. Napriek tomu, že sme každý svojim spôsobom iný, sme stroje vytvorené podľa nejakého modelu a tiež sme samoukovia. Preto sa nám stáva, že sme schopní prebrať do nášho života a prejaviť do nášho bitia aj fyzické neduhy a problémy napríklad našich rodičov.

Je predsa celkom normálne, že niektoré veci sú dedičné. Alebo nie sú?

Postupom času, s pribúdajúcimi štúdiami a alternatívnymi metódami výskumu sa začína prichádzať na to, že s dedičnosťou to zase nebude až také jednoznačné. Niektorí vedci tvrdia, že gény sú len akýsi "nástrel", že nie je celkom nutné, aby na základe rodovej dispozície bolo nutné počítať s tým, že my alebo napríklad naše deti zdedia zdravotné problémy svojich rodičov. A keby k tomu skutočne došlo a naše gény by boli už od základu zlé, niektorí vedci veria a dokazujú, že aj zlé gény sa môžu opraviť. V tomto smere by som Vám doporučil zachovať si otvorenú myseľ a pozrieť sa so mnou ďalej do útrob tohto článku.

Emócie a choroby
Skôr než choroby a neduhy totiž dedíme ničo úplne iné. Dedíme vlastne nie je ani presné slovo v tomto prípade. My nededíme. My sa učíme aj to dobré, ale aj to zlé. Naše vnímanie sa takisto vyvíja. Učíme sa od svojich rodičov, blízkych osôb, kamarátov, učiteľov, takmer kohokoľvek s kým prichádzame do styku. Niečo si necháme, niečo zabudneme, ale v našom myslení sa vytvoria dominantné vzorce myslenia a podľa tých vo väčšine prípadov fungujeme po zvyšok života.

Stres je reakciou nášho tela na naše vnímanie
Akonáhle sa dostanete do pre Vás stresovej situácie, Vaše telo začína reagovať. Vaše orgány sa začínajú sťahovať alebo sa stiahnu svaly okolo nervov v určitých oblastiach a vy pocítite nepríjemné pocity niekde vo Vašom tele. Naše telo reprezentuje naše myšlienky, pretože medzi mysľou a telom nie je žiadna bariéra. Myseľ a telo sú jedno.  Stres, obzvlášť ten dlhodobý, má za následok nadmerné zaťažovanie nášho organizmu hormónmi a chemikáliami (ktoré do seba nedostávame jedlom), ale naše telo je v tej chvíli ako had, ktorý nie je imuný voči vlastnému jedu a neustále sa hryzie do chvosta... Naše orgány, svaly, nervy sú stimulované našim mozgom a jemnými signálmi, ktoré dostávajú a vylučujú tieto toxické látky do nášho organizmu a musia v tejto chvíli nadmerne pracovať. A za pár rokov bude natoľko oslabený, že to proste vzdá.

Ešte raz preto opakujem. Naše orgány sú stimulované našim mozgom. To znamená, že nech Vám kto chce, čo chce hovorí, nejedná sa o žiadnu zablokovanú energiu, ale náš výtvor.  To, že máte v neporiadku žlčník, s najväčšou pravdepodobnosťou neznamená, že ste dostali vo výrobe zlý, ale skôr, že ste úspešne vytvorili jeho poruchu jeho nadmerným zaťažením a nedostatkom priestoru pre jeho rekonvalescenciu a uzdravenie. Keď sú v našom tele orgány, či časti tela nadmerne zaťažované, nemajú príležitosť sa uzdraviť. Prítomnosť stresových hormónov tiež zabraňuje samouzdravujúcim schopnostiam nášho tela, aby mohlo fungovať.

Pretože inteligencia, ktorá nás vytvorila mala asi veľmi bujnú fantáziu a túžila po rozmanitosti, dovolila nám v živote zakúsiť nespočetné množstvo emócií, pre niektoré z nich ani nemáme názvy, tak im hovoríme proste pocity. Máme takisto nespočetné množstvo možností, ako jednotlivé súčasti našich tiel uzdraviť. Pozrite sa teda na to, ktorá časť Vášho tela by potrebovala revíziu a čo by to s vysokou pravdepodobnosťou mohlo zapríčiniť. Keď nájdete emócie, ktoré sa vzťahujú k Vašim problémov, urobte si zoznam udalostí a spomienok od najrannejších po tie posledné a použite to, čo ste sa naučili a Vaše telo sa dá skoro do poriadku.

Tomáš Březina, DiS.
zdroj: http://www.mcaris.net/

Zdielaj článok
Komentáre
Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
Pridajte Váš komentár