História štítnej žľazy

História ľudského tela, jeho anatómia a vzájomne prepojené funkcie je fascinujúca, a preto je vhodné poznať jej vývoj od počiatočných nevedomostí cez nové a nové poznatky až k dnešným, ktoré tvoria základ poznávania pre budúce veky.

Ochorenie štítnej žľazy nazývané struma bolo známe už pred tisíckami rokov pred n. l. Starí Gréci toto zväčšenie štítnej žľazy nazvali bonchocele a tento názov pretrval až do 19. storočia.

História objavenia štítnej žľazy siaha až do renesančného obdobia, kedy ju okolo roku 1500 n. l. opísal Leonardo da Vinci a približne o 40 rokov neskôr tak urobil Vesalius.

Začiatkom 17. storočia poznávame jej definitívnu anatomickú lokalizáciu – predná strana krku, ktorá začína pri šikmej čiare na štítnej chrupavke (pod hrtanovým výstupkom ohryzku). Neprehliadnuteľná podobnosť jej tvaru s gréckym štítom, ktorý bol v starovekom Grécku najvýznamnejšou ochranou pred nepriateľmi, inšpirovala v roku 1656 Thomasa Whartona k vytvoreniu príznačného názvu thyreoid (štít) + gland (žľaza) a toto pomenovanie, glandula thyreoidea (štítna žľaza), pretrváva do dnešných čias.

Množstvo informácii o výskyte ochorenia strumy pochádza z čias vlády Napoleona I., kedy veľkému počtu vojakov nesedela uniforma pre ich nízky vzrast a kvôli širokému krku (čo je prvotným znakom strumy) nemohli zapnúť límec.

V nasledujúcom období boli zaznamenané rôzne zdravotné ťažkosti súvisiace s nadmernou funkciou štítnej žľazy (hypertyreóza) alebo s jej nedostatočnou funkciou (hypotyreóza), avšak vtedy ešte s ňou neboli spojované.

Patrí k nim:

  • duševný nepokoj,
  • nápadne vystúpené oči,
  • problémy s hmotnosťou,
  • búšenie srdca,
  • nepríjemné pocity pri prehĺtaní,
  • zvýšená únava,
  • ochabnutosť svalstva,
  • atď.

Oblasť výskumu funkcie štítnej žľazy zaznamenáva mnoho mien významných bádateľov, dokonca Emil Theor Koher (1841 – 1917) bol za svoju prácu odmenený Nobelovou cenou.

Zdielaj článok
Komentáre
Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
Pridajte Váš komentár