image

Ak hovoríme o strese, treba zdôrazniť, že neprichádza nepozorovane za svojou obeťou, ani na ňu nestriehne v nijakom nepredvídateľnom okamihu.

Stres má dve základné zložky:

  • stresové faktory, čiže momentálne okolnosti, ktoré spôsobujú stres
  • reakciu na stres, teda odpoveď človeka na stresové faktory

Človek je tvor obdarený schopnosťou rozpoznať množstvo signálov, ktoré indikujú blížiace sa nebezpečenstvo. Od svojho vzniku, až po najkritickejší moment prebieha stres v týchto troch fázach:

Varovná fáza
Túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stres. Najprv sa objavia telesné reakcie, ktoré sú pre človeka varovaním a súčasne i výzvou na obozretnosť. Ak stresová situácia začne: „prerastať” človeku cez hlavu a jedinec si uvedomí, že už nemá dostatok potrebnej sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu. Takú stresovú situáciu nazývame varovnou fázou. Táto fáza môže byť vyvolaná buď jednotlivými podnetmi, tzn., že je prítomný vždy len jeden zdroj stresu alebo skupinou podnetov – stresových faktorov, keď ide o viaceré okolnosti, ktoré vo svojom súhrne vyvolávajú stres.

Fáza odolávania
Ak stres prekročí počiatočnú varovnú fázu, jedinec sa dostáva do fázy odolávania.

Fáza vyčerpania
Prejavuje sa stavmi úzkosti a depresiou. Tieto príznaky sa môžu objaviť buď postupne jeden za druhým, prípadne súčasne.

Všetky reakcie organizmu na stres ovplyvňujú naše zdravie. V tomto momente je namieste otázka: „Ako reaguje naše telo?” Vo chvíli, keď stres vzniká, sa naše telo mobilizuje tromi spôsobmi (označujeme tiež 3 x F, čo je v origináli freeze, fight, flee = stuhnúť, bojovať, utiecť):

Túto reakciu organizmu poznáme ako “bojuj alebo uteč”.

Keď človek prežíva stres, srdce na základe nervových a hormonálnych podnetov zvýši svoju aktivitu a prečerpáva viac krvi. Súčasne sa začína zvyšovať krvný tlak. Za prítomnosti stresu endokrinné žľazy vylučujú do cievnej sústavy hormón a tie sa postarajú o to, aby sa do ciev presunul cholesterol a ďalšie tuky, ktoré majú priviesť svalom energiu (v prípade, že očakávaná situácia nenastane, cholesterol a ostatné tuky prilipnú na steny tepien a ostanú tam uložené. Jedným z dôsledkov tohto procesu je artérioskleróza, zvýšený krvný tlak a vyššia hladina cholesterolu môžu zapríčiniť angínu pectoris a infarkt myokardu), dochádza k tlmeniu tráviacich procesov, k sťahu krvných ciev kože, ľadvín. Komplexne sa táto reakcia nazýva všeobecný adaptačný syndróm GAS (general adaptation syndrome). Pojem vytvoril Hans Selye. Celý tento proces trvá asi 8 sekúnd (prebieha podvedome) a je obdivuhodnou súhrou chemických a elektrických signálov, ktorých účelom je príprava nášho organizmu na boj či útek.

Za obvyklých okolností stres prichádza a mizne. Čo sa však deje, keď stresory (situácie, ktoré spôsobujú stres) pôsobia ďalej? Vtedy dochádza k závažnému poklesu výkonnosti imunitnej sústavy človeka. Následkom sú menej závažné poškodenia vyúsťujúce do prechladnutia, chrípky, bolesti v chrbtici, pocitu tlaku na prsiach, migrenóznych bolestí hlavy, prípadne prepukajú niektoré druhy alergických reakcií či kožných chorôb.

Podstatne viac nás môžu ohroziť dôsledky ako hypertonická choroba (vysoký krvný tlak – napr. asi 30 miliónov Američanov trpí hypertenziou a 15 % potrebuje psychoterapeuta), vredová choroba žalúdka, astma, črevné poruchy, cukrovka, ochorenia ľadvín, duševné choroby… Výsledkom môžu byť aj vážnejšie ochorenia, ako mozgová mŕtvica, zhubné nádory a pod.

Chronický stres môže dokonca úplne vyčerpať energiu, viesť k depresii, pocitu permanentnej neistoty, nespavosti, impotencii a frigidite, apatii, chronickej únave, pocitu bezmocnosti a beznádeje, úzkosti, zmätenosti, poruchám koncentrácie pozornosti i pamäti.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.