Ako pasterizované mlieko doslova ničí naše kosti zvnútra a živí rakovinu

Mlieko je jediný nápoj, ktorý je stále agresívne vnucovaný deťom pod záštitou zdravej výživy, hoci opak je pravdou – je to potravina napomáhajúca ochoreniam.

Pitie pasterizovaného mlieka nie je ani zďaleka tak dobré pre celkové zdravie a zdravie kostí, ako sa nás snaží presviedčať mliekárensky priemysel.

Pravdou je, že rozprávka „o mlieku, ktoré je zdravé pre telo“ je stále viac podrobovaná skúmaniu mnohými nezávislými vedcami a výskumníkmi, ktorí už majú plné zuby propagandy okolo mlieka.

Podľa rozsiahlej štúdie uskutočnenej na tisíckach Švédov, dlhodobá konzumácia kravského mlieka má na zdravie škodlivé účinky. Výskum bol publikovaný v Britskom medicínskom žurnáli (The British Medical Journal (BMI)).Štúdia skúmala 61 433 žien vo veku 39 až 74 rokov počas obdobia viac než 20 rokov a 45 339 mužov v podobnom veku počas obdobia 11 rokov. Zistilo sa, že ľudia ktorí pili viac kravského mlieka boli náchylnejší k úmrtiu alebo k zlomeninám kostí počas obdobia výskumu.Riziko bolo najviac badateľné pri skupine žien, ktoré sa riadili odporučením piť mlieko za účelom prevencie zlomenín kostí ako výsledku osteoporózy. Ženy, ktoré pili tri a viac pohárov mlieka denne mali takmer dvojnásobne vyšší predpoklad úmrtia počas obdobia výskumu v porovnaní so ženami, ktoré pili len jeden pohár mlieka denne. 

Jeden pohár tu je zadefinovaný ako 200 ml porcia. Taktiež bola u nich o 16 percent vyššia pravdepodobnosť zlomeniny ktorejkoľvek kosti v tele.


Prečo mlieko spôsobuje osteoporózu a zlomeniny kostí

Mliekárensky priemysel si za posledných 50 rokov dal veľkú námahu v razení myšlienky, že pasterizované mliečne výrobky ako je mlieko alebo syry sú významným zdrojom prirodzene dostupného vápnika. Toto tvrdenie je úplne nepravdivé. Po procese pasterizácie nám zostane len uhličitan vápnika zbavený chelátového činidla, ktorý bunky nedokážu absorbovať. Telo potom spotrebúva vápnik z kostí a iných tkanív aby dosiahlo potrebnú hladinu uhličitanu vápnika v krvi. Výsledkom tohto procesu je osteoporóza. Pasterizované mliečne výrobky obsahujú tiež veľmi málo horčíka potrebného v správnom pomere na vstrebávanie vápnika. Väčšina odborníkov bude súhlasiť, že minimálny pomer vápnika k horčíku je 2:1, ideálne však 1:1. Takže mlieko, ktoré má pomer vápnika k horčíku 10:1 má problém. Môžete síce skonzumovať 1200 mg vápnika z mliečnych výrobkov, no budete mať šťastie ak vaše telo vstrebe z tohto množstva aspoň 1/3.

Viac než 99% vápnika v tele je obsiahnutého v kostre, kde prispieva k mechanickej pevnosti kostí. Konzumácia pasterizovaných mliečnych výrobkov znižuje reálny príjem vápnika pod optimálnu úroveň. Kostra je potom využívaná na naplnenie tejto optimálnej úrovne potreby vápnika, čo z dlhodobého hľadiska vedie k osteoporóze. 


Výskyt osteoporózy v krajinách západu

Mliečne výrobky sú nám vnucované už od narodenia, no napriek tomu USA a Európa sú oblasťami s najvyšším výskytom rizika osteoporózy. V súčasnosti obyvatelia USA, Kanady, Nórska, Švédska, Austrálie a Nového Zélandu majú najvyšší výskyt osteoporózy. Test na meranie pasterizácie sa nazýva negatívny alfa fosfatázový test. Keď mlieko zohrejeme na 74 stupňov Celzia (pri UHT mlieku ešte viac) a pasterizácia je dokončená, fosfatáza enzýmov je potom zničená na 100 percent. A hádajte čo! Fosfatáza enzýmov je enzým, ktorý je kľúčový pri vstrebávaní minerálov vrátane vápnika! Fosfatáza je tretí najviac zastúpený enzým v surovom mlieku. Ľudia, ktorí pijú surové mlieko, sa preto tešia vyššej hustote kostí. Viacero štúdií potvrdilo väčšiu hustotu kostí a dlhšie kosti u zvierat a ľudí, ktorí konzumujú surové mlieko v porovnaní s tými čo konzumujú pasterizované mlieko.


Osteoporóza a estrogén

Farmaceutický priemysel za posledných 40 rokov vtĺkal ženám do hláv informáciu, že estrogén podporuje stavbu kostí odolnejších voči zlomeninám, teda že je prevenciou proti osteoporóze. Tým chceli podporiť predaj hormonálnych liekov pre ženy v období klimaktéria (HRT), ako sú Premarin a Prempro. Taktiež strava zvyšuje hladinu estrogénu v tele. Jedlá pripravené z mliečnych výrobkov zodpovedajú za 60 až 70% estrogénu pochádzajúceho zo stravy. 

Estrogén sa dnes získava najmä metódou moderných priemyselných fariem, dojením kráv v období gravidity. Čím je obdobie gravidity dlhšie, tým vyšší je aj obsah estrogénu v mlieku a to od 15 pikogramov (pg)/ml až do 1000 pg/ml. Medzinárodný Mliekarenský Výbor by si prial aby ste uverili, že „neexistuje dôkaz že by potraviny bohaté na bielkoviny, ako sú mliečne výrobky, nepriaznivo vplývali na hladinu vápnika v tele či zdravie kostí“.

 Avšak ten istý výbor vie, že to nie je pravda, a na inom mieste konštatuje:

„Nadmerný príjem bielkovín v potrave, najmä čistých bielkovín, zvyšuje vylučovanie vápnika močom. Táto strata vápnika môže potenciálne spôsobiť nízku hladinu vápnika v tele a môže viesť k rednutiu kostí a osteoporóze. Rednutie kostí a osteoporózu tak môžeme pripísať zvýšenej hladine endogénnych kyselín, ktoré vznikajú metabolizmom bielkovín, a spotrebúvajú vápnik z kostí na neutralizáciu alkalických solí“.


Pitím mlieka prijímame viac zápalových molekúl

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie nepriaznivých účinkov pitia mlieka na zdravie je vznik škodlivých zápalov vyvolaných galaktózou. Galaktóza je odpadový produkt laktózy, hlavného mliečneho cukru. Na rôznych skupinách skúmaných ľudí výskumný tím zistil, že ľudia ktorí pili viac mlieka mali v moči väčší výskyt zápalových molekúl.

 Navyše, ženy ktoré konzumovali väčšie množstvo syrov a jogurtu mali počas výskumu nižšiu pravdepodobnosť zlomenín kostí a úmrtia v porovnaní so ženami ktoré konzumovali menšie množstvo mliečnych výrobkov. To len potvrdzuje hypotézu o zápalových molekulách, pretože jogurt a syr obsahujú omnoho menej laktózy a galaktózy než mlieko.


Mlieko ako palivo pre rakovinu

Medzi takmer 60 hormónmi sa vyskytuje aj jeden významný RASTOVÝ hormón s názvom podobným inzulínu – Rastový Faktor JEDNA (IGF-1). Rozmarom prírody je, že tento hormón je identický u kráv aj ľudí. Strava, ktorú skonzumujeme ovplyvňuje aké množstvo IGF-1 nám bude kolovať v krvi. Strava celkovo bohatšia na kalórie či živočíšne bielkoviny zvyčajne zvyšuje hladinu IGF-1, a zdá sa, že mlieko tu zohráva mimoriadne znepokojivú rolu.

Predstavme si tento hormón ako „bunkové palivo“ pre každý typ rakoviny… (v medicínskom svete sa povráva, že IGF-1 je kľúčovým faktorom pri rýchlom náraste a šírení sa rakoviny prsníka, prostaty a hrubého čreva, a je tu podozrenie, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou zistí jeho priamy súvis so VŠETKÝMI typmi rakoviny).

IGF-1 je bežnou súčasťou KAŽDÉHO mlieka… pri novorodencoch predpokladáme rýchly rast!

Prečo si ale 50% obéznych konzumentov myslí, že potrebujú VIAC rásť? Konzumenti si o tom nemyslia vôbec nič pretože o tomto probléme nemajú tušenia… takisto ako väčšina našich lekárov.

Výskumy financované mliekarenským priemyslom potvrdili 10% zvýšenie hladiny IGF-1 u mladistvých dievčat, ktoré pili jednu pintu (473 ml) mlieka denne, a taktiež 10% zvýšená hladina IGF-1 u žien v postmenopauze, ktoré vypili 3 porcie nízkotučného alebo polotučného mlieka denne. IGF-1 napomáha tiež neželanému rastu – rastu rakoviny – a urýchľuje starnutie. IGF-1 je jeden z najsilnejších spúšťačov rakoviny ktorý bol kedy objavený. Nadmerná stimulácia rastu prostredníctvom IGF-1 vedie k predčasnému starnutiu, naopak, znižovanie hladiny IGF-1 spomaľuje starnutie. Štúdia publikovaná Svetovým Fondom Výskumu Rakoviny a Americkým Inštitútom pre Výskum Rakoviny v roku 1997 uvádza, že v početných výskumoch bolo riziko rakoviny priamo úmerné konzumácii mlieka.


Pasterizácia ma za účel zamaskovať nízku kvalitu mlieka, tiež ničí živiny a enzýmy

Prečo ľudia stále pijú mlieko? Pretože si myslia, že pitie mlieka je vďaka pasterizácii bezpečné. Avšak ohrevom sa v mlieku ničí veľa mliečnych baktérií – tým sa zatajuje dôkaz o špine, hnise a špinavých procedúrach pri výrobe mliečnych výrobkov. Je lacnejšie vyprodukovať špinavé mlieko a zničiť baktérie ohrevom, než udržiavať čistú produkciu mlieka a dbať o zdravie kráv. Za účelom zničenia patogénov mlieko musí prejsť „čistením“, „filtrovaním“, „baktofugáciou“ a dvoma „odvzdušňovacími“ procedúrami.

Každá z týchto procedúr využíva teplotu v rozsahu 38° – 79° Celzia. Mliekarne sa spoliehajú na mnohé teplotné procedúry, aby zamaskovali zlú úroveň hygieny: mlieko plné hnisu, hnoja a odpadu. Správa Konzumentov zistila, že 44% zo 125 druhov pasterizovaného mlieka obsahuje až 2200 organizmov na cm3 (fekálne baktérie, črevné baktérie). Pasterizácia tiež ničí vitamín C a poškodzuje B vitamíny rozpustné vo vode čím znižuje výživovú hodnotu mlieka. 

Vápnik a ďalšie minerály sa zase pasterizáciou stávajú pre telo nevyužiteľné. Chemická reakcia medzi bielkovinami a cukrami – známa ako Maillardova reakcia – sa objavuje pri vyšších teplotách a spôsobuje tmavnutie a stratu farby mlieka. Pasterizácia tiež zabíja mliečne enzýmy, bielkoviny, protilátky ako aj prospešné hormóny, výsledkom je devitalizované, „neživé“ mlieko. Mliečne enzýmy pomáhajú stráviť laktózu, enzýmy a bielkoviny spolu umožňujú organizmu vstrebávať vitamíny. Ochranné enzýmy v mlieku sú po pasterizácii neúčinné, mlieko je tak náchylnejšie pokaziť sa.


Záver

Aby sme to zhrnuli, mlieko nepatrí medzi nápoje, ktoré by sme mohli odporučiť za účelom udržiavania či zlepšenia zdravia. Nemá žiadne výnimočné výživové hodnoty a jeho konzumácia nám prináša viac rizík než prospechu. Ako náhradu si môžeme zvoliť kokosové mlieko, mlieko z orechov (napr. mandľové mlieko, mlieko z kešu orechov), či konopné mlieko, ktoré z pohľadu výživovej hodnoty a prospešnosti pre zdravie ďaleko prevyšujú bežné kravské mlieko.

 Autorkou tohto článku je Natasha Longo, ktorá vlastní magisterský titul v oblasti výživy a je držiteľkou certifikátu vo fitnes a výživovom poradenstve. Viedla mnohé konzultácie vo verejnej zdravotnej politike a obstarávaní v Kanade, Austrálii, Španielsku, Írsku, Anglicku a Nemecku.

zdroj: https://www.badatel.net
Zdielaj článok
Komentáre
Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
Pridajte Váš komentár